Pár básní
18. 6. 2006
Krásne nie?Pozorne čítajte...
Možno si šťastie co ma stretlo,možno si moje denné svetlo,možno sa k
sebe hodíme,uvidíme keď to skúsime.Možno nevidáme ani hláska,možno z
toho bude láska...
Krasne priatelstvo je kedsa v lasku spoji, no krajsie je ked sa nerozdvoji.
Ked padala hviezda, mala som si nieco priat. ja som na nu zvolala - hviezda zlstan stat! ona sa ma spytala, co chcem- chcem, aby ma mal niekto rad.
Krasne priatelstvo je kedsa v lasku spoji, no krajsie je ked sa nerozdvoji.
Ked padala hviezda, mala som si nieco priat. ja som na nu zvolala - hviezda zlstan stat! ona sa ma spytala, co chcem- chcem, aby ma mal niekto rad.
Niekde nad dúhou
Vidím dúhu, v očiach mám slzy.
Ja neviem... Možno ťa aj mrzí,
že samu si ma tu nechal, bez rozlúčenia.
Znamená to zbohom a nie dovidenia.
Niekde nad dúhou tvoj úsmev isto žiari.
Nevyšplhám k tebe ani po stožiari.
Zo zeme len jedna vedie hore cesta,
no mňa chráni pudová nepriestrelná vesta.
Tam nad dúhou tvoje oči modro žiaria
a mne všetci okolo neprestajne vravia,
že až do konca láska tlela v nich.
kým nevyhasol tvoj horúci dych.
Možno, že ma čakáš niekde nad dúhou,
nad paletou zo siedmich krásnych pruhov.
Možno, že dážď sú tvoje slzy, hromy slov ozvena,
keď vidíš ako miesto teba stískam si ramená.
Na konci dúhy poklad sa nachádza vraj,
no mňa vôbec neláka ten ďaleký kraj.
Lebo môj poklad odišiel z tohto sveta,
tam hore nad dúhou, nad oblakmi lieta.
Ja neviem... Možno ťa aj mrzí,
že samu si ma tu nechal, bez rozlúčenia.
Znamená to zbohom a nie dovidenia.
Niekde nad dúhou tvoj úsmev isto žiari.
Nevyšplhám k tebe ani po stožiari.
Zo zeme len jedna vedie hore cesta,
no mňa chráni pudová nepriestrelná vesta.
Tam nad dúhou tvoje oči modro žiaria
a mne všetci okolo neprestajne vravia,
že až do konca láska tlela v nich.
kým nevyhasol tvoj horúci dych.
Možno, že ma čakáš niekde nad dúhou,
nad paletou zo siedmich krásnych pruhov.
Možno, že dážď sú tvoje slzy, hromy slov ozvena,
keď vidíš ako miesto teba stískam si ramená.
Na konci dúhy poklad sa nachádza vraj,
no mňa vôbec neláka ten ďaleký kraj.
Lebo môj poklad odišiel z tohto sveta,
tam hore nad dúhou, nad oblakmi lieta.
Chaos
Mizerné sú dni, ešte horšie noci,
keď posteľ je prázdna a ty ma máš v moci.
Odišla si. Vlastne odišiel som ja.
Nezostalo nič ... možno ani tma ...
Zničila si všetko v čo som veril,
Je už príliš neskoro,
nič by som nezmenil.
Skap! Zdochni ty mrcha,
Nech červy hladné vlezú ti do ucha.
Nech nažerú sa odpornou tvojou dušou,
Snáď nebude im nevoľno.
Tak ako mne keď pomyslím na teba.
To prázdno v mojej duši ... chcel som ti dať vyžrať.
No stretnúť ťa sa rovná vražde ...
Chýbaš mi ... no nevracaj sa ...
k...a hnusná ...
keď posteľ je prázdna a ty ma máš v moci.
Odišla si. Vlastne odišiel som ja.
Nezostalo nič ... možno ani tma ...
Zničila si všetko v čo som veril,
Je už príliš neskoro,
nič by som nezmenil.
Skap! Zdochni ty mrcha,
Nech červy hladné vlezú ti do ucha.
Nech nažerú sa odpornou tvojou dušou,
Snáď nebude im nevoľno.
Tak ako mne keď pomyslím na teba.
To prázdno v mojej duši ... chcel som ti dať vyžrať.
No stretnúť ťa sa rovná vražde ...
Chýbaš mi ... no nevracaj sa ...
k...a hnusná ...
Popol vo vetre
Nechal si ma tu samu a zufalu!
Som ako list,co unasa prud.
Kamkolvek chcem stupit,odpocinut si,
vsade nachádzam zufalstvo.
Ked si sa stratil ,
vytrhol si mi dusu z tela,
vyklzol si mi z ruk
a vsade kam sa obratim,nachadzam
len stiplavy pach
popola!
Popola vo vetre!
Som ako list,co unasa prud.
Kamkolvek chcem stupit,odpocinut si,
vsade nachádzam zufalstvo.
Ked si sa stratil ,
vytrhol si mi dusu z tela,
vyklzol si mi z ruk
a vsade kam sa obratim,nachadzam
len stiplavy pach
popola!
Popola vo vetre!